Festival "Musica Perennis Iuventutis"
Senec kultúru má
29. 1. 2012, kostol svätého Mikuláša v Senci
Úvodný príhovor (o. Juraj Vittek):
Ako moderátor Komunita Oratória svätého Filipa Neriho v Senci i ako farár seneckej farnosti Vás chcem aj v mene mojich spolubratov privítať na dnešnom koncerte „Senec kultúru má“, ktorý je súčasťou Festivalu Musica Perennis Iuventutis, teda Večná hudba mladých. Vznikol z iniciatívy pána Jána Krigovského a Slovenského kontrabasového klubu v Senci, v spolupráci s našou Komunitou Oratória svätého Filipa Neriho. Partnermi projektu sú farnosť Senec, mesto Senec, a sponzormi a mediálnymi partnermi megafoto.sk, Senecko, Akadémia umení, Kanal m.p.s., Združenie detí a mládeže Radosť. Dnešný koncert chce byť oslavou hudby, ktorá je stále, v každej dobe schopná osloviť mladých ľudí, i ľudí všetkých generácií, a stať sa súčasťou i mocným prostriedkom ich ľudského a kresťanského rastu. Dnešný koncert bude skutočne veľmi rozmanitý, zaznejú v ňom rozliční interpreti, rozličné hudobné štýly z rozličných období. Vystúpi Kontrabasový orchester i kvarteto BASYNASE pod vedením J. Krigovského, sólisti a hostia – p. Fridrich Kolarovič /organ/, Ján Krigovský /kontrabas, barokové husle, fujara, dirigent/, Jozef Lukács /basgitara/, Michal Podolský /barokové violončelo, elektrická gitara/, Eliška Podolská /husle/, Ján Prievozník /barokový kontrabas – violone/, Zbor Amici, zbor Radosť, študenti ZUŠ v Senci a za našu Komunitu Oratória sa svojou trochou tentokrát zapojím i ja sám, ako i o. Andrej.
Priatelia! Snáď žiadny iný spôsob vyjadrenia ľudskej duše nemá v sebe takú schopnosť vytrhnúť človeka z jeho starostí ako hudba, aby ho pozdvihla bezprostredným spôsobom na dôstojnejšiu úroveň, ktorá mu patrí ako jedinému stvoreniu uspôsobenému vstúpiť do dialógu s Bohom. Aj dnešný koncert nám chce darovať momenty, ktoré sa stanú oázou pokoja a počúvania, akousi prestávkou pre dušu v srdci chaotického sveta, aby zakúsila harmóniu, v ktorej náhle zmizne každý neporiadok a dá miesto inému rozmeru, ktorý preniká z hora. Veľký pápež II. Vatikánskeho koncilu, Pavol VI. povedal profesorom a študentom milánskeho hudobného konzervatória tieto slová: „Hudba, najmenej hmotné a tajomné vyjadrenie umenia, ktoré dokáže priblížiť dušu k hraniciam najvyšších duchovných zážitkov, má veľa čo povedať dnešnému svet. Má hroznú a fascinujúcu úlohu interpretovať ľudské túžby, nepokoje, chvenie po absolútne, utíšiť posolstvom radostnej vyrovnanosti temné krízy ľudského myslenia a cítenia, mierniť ľudskú vyprahnutosť i chlad, do ktorého sú schopné človeka zahaliť rafinované prostriedky jeho pretechnizovanosti. Hudbe je dané poslanie v mene najvyšších pravých a trvalých ľudských hodnôt, je akousi prípravou na dosiahnutie tých najťažšie dosiahnuteľných výdobytkov ducha.“ Hudba má nielen pripraviť estetický zážitok, ale má pozdvihnúť srdce ku kontemplácii večnej krásy a otvoriť srdce lásky. Súčasťou koncertu bude aj predstavenie projektu Afrika/Nairobi Združenia Dobrota svätej Alžbety.
Môžme si len priať, aby aj dnešný koncert mal podobný vplyv na všetkých nás tu prítomných! V prvej časti zaznejú veci z rozličných období, od rozličných autorov: vypočujeme si fujaru J. Krigovského, organ p. Kolaroviča, niečo zo symfónie A. Dvořáka v podaní kvarteta Basynaše.
Zamyslenia počas koncertu (o. Juraj Vittek):
- - - - - -
Kresťanstvo vždy podporovalo hudobné umenie – najmä, ale nie len, liturgické. Často sa práve z liturgického hudobného a speváckeho umenia vyvinuli rozličné smery svetskej hudby. Samotná polyfónna symfonická hudba sa v Európe postupne vyvinula z liturgického gregoriánskeho chorálu. Aj moderná jazzová a bluesová hudba vznikala najmä v Amerike v prostredí kresťanských spoločenstiev, kde sa pestovala hudba tzv. Gospelu. A vzdialene to platí aj o mnohých smeroch popmusic. Hudba mala svoje výnimočné miesto aj v Oratóriu svätého Filipa Neriho. Na začiatku to bola jednoduchá intuícia Filipovho srdca. Na stretnutiach oratória sa pridala hudba „akoby návnada či maškrta“, ktorá slúžila „na povzbudenie a osvieženie prítomných, ktorí už boli trochu unavení z predchádzajúcich duchovných rozhovorov a duchovného uvažovania“. Zo začiatku v tom veľa umenia nebolo. Boli to jednoduché spevy, ktoré nazývali laudy, teda chvály. Sv. Filip iba využil to, čo sa naučil v rodnej Florencii, kde boli tieto chvály veľmi rozšírené. Sv. Filip mal rád najmä tie od Jacoponeho Todiho. Tieto laudy potom spievali aj počas pobožnosti, ktorú sv. Filip v Ríme veľmi podnietil a ktorá sa nazývala Visita alle sette Chiese (Návšteva siedmich kostolov). Tieto chvály si získali popularitu a splnili úlohu, ktorú v nich sv. Filip vycítil: „stať sa sieťou na lovenie duší“. Oratórium malo jednoduchú štruktúru: ohlasovanie-modlitba-hudba ako jednotný úkon priblíženia sa k Bohu. Pôvodne hudobne a umelecky jednoduché a nie veľmi hodnotné hudobné prejavy sa postupne rozvíjali. Prišlo to spontánne: medzi Filipovými žiakmi a kajúcnikmi boli aj hudobne nadaní ľudia. Medzi nich patril aj Giovanni Animuccia. Sv. Filip sa stal jeho duchovným otcom a odhalil jeho hudobné nadanie. Jemu potom zveril starosť o hudobnú stránku oratória. Medzi dôležité osobnosti, ktoré hudobne prispeli k atraktivite oratória bol španielsky spevák, sopranista v pápežskom zbore, Francisco Soto, ktorý zaspieval na konci stretnutí nejakú duchovnú áriu. Inokedy priťahoval do oratória mládež tým, že spieval ešte pred začatím stretnutia. Z ostatných mien môžeme spomenúť mená ako Ancina alebo Anerio. Vytvárali si duchovné hudobné programy, ktoré by sme dnes nazvali Akadémie. Teda duchovný a kultúrny program sprevádzaný hudbou. V kontakte s oratóriom bol určite aj veľký Pier Luigi Palestrina, ktorému dal duch sv. Filipa Neriho určite ďalší impulz rozvíjať jeho duchovnú polyfónnu hudbu. Práve oratórium sv. Filipa dalo zrod aj hudobnému žánru, ktorý vošiel do dejín hudby pod názvom Oratórium. Je to duchovná hudba, ale nie liturgická. Kto by nepoznal známe Haendlovo oratórium Mesiáš alebo Bachovo Vianočné oratórium? Teraz si vypočujeme niečo z diela velikánov ako J. S. Bach, G. F. Haendel či A. Stradella. „Obriezka Ježišova“ je krásny príklad toho, ako sa hudba stáva nostiteľom hlbokého tajomstva života Ježiša Krista, vteleného Slova, aby sa toto Slovo aj prostredníctvom hudby mohlo jemne zhmotniť a dotknúť sa nášho srdca.
- - - - - - - -
Mnohí svätci ako sv. Augustín písali o hudbe celé traktáty. Svätého Augustína by sme mohli právom nazvať aj "filozofom hudby". Vieme aj o mnohých iných svätých, ktorí milovali hudbu. Sv. Písmo samo s obľubou hovorí o speve a hudbe v súvislosti so vzťahom s Bohom. V Zjavení sv. Jána sa objavuje vízia vykúpených, ktorí budú spievať novú pieseň. Svätí radi pripodobňovali k hudbe mnohé duchovné skutočnosti. Zacitujem aspoň jedného, zakladateľa Oratória v Savojsku, svätého Františka Saleského a inšpirátor svätého Jána Bosca, ktorý povedal: „Jediný rozdiel medzi Evanjeliom a životom svätých je ten rozdiel, ktorý je medzi napísanou hudobnou partitúrou a samotnou spievanou hudbou.“ V súlade s otcami Cirkvi možno povedať: hudba vychádza z nekonečna a do nekonečna vovádza, ukrýva prameň a hĺbku poriadku ukrytého v Bohu a v jeho dielach. V duchu svätého Augustína sa pokúsme vnímať hudbu, ktorá napĺňa celý vesmír, harmóniu v prírode, v človeku i medzi ľuďmi. Sv. Augustín hovorí: „Dobre spievajte, bratia! Keby ti pred nejakým dobrým hudobníkom povedali: Spievaj tak, aby si sa mu páčil, bál by si sa spievať bez nejakého hudobného vzdelania, aby si sa umelcovi neznepáčil. Lebo to, čo neodborník na tebe nezbadá, umelec vytkne. Kto by sa ponúkol, že dobre zaspieva Bohu, ktorý tak posudzuje speváka, tak všetko hodnotí a tak všetko počuje?! Kedy môžeš predviesť také dokonalé spevácke umenie, aby si sa v ničom neznepáčil takému dokonalému sluchu? Spievaj s jasotom. Lebo dobre spievať znamená spievať s jasotom. Čo znamená spievať s jasotom? Zbadať, že nemožno slovami vyjadriť to, čo spieva srdce. Jasot je nejaký zvuk, ktorý prezrádza, že sa v srdci rodí niečo, čo nemožno vysloviť.“
- - - - -
Záver:
Otčenáš...
Dobrotivý Bože, milostivo prijmi naše modlitby a udeľ nám milosť, aby sme ťa s radostnou oddanosťou mohli chváliť celým svojím životom. Skrze Krista nášho Pána. Amen.
Požehnanie...
