Novéna k svätému Filipovi Nerimu
Komunita Oratória svätého Filipa Neriho v Senci, máj
2012
V životoch svätých vidíme, ako Boh jednotlivé
tajomstvá našej viery špeciálnym spôsobom komunikuje dušiam. V živote sv.
Filipa Neriho môžeme hovoriť o milosti Turíc 1544. Až na konci života svätý
Filip odhalil niečo z neobyčajnej mystickej skúsenosti, ktorú zažil ešte
ako tridsaťročný a ktorá ho poznačila na celý život. Modlil sa „k Duchu
Svätému o dar ducha“. Počas pamätnej noci pocítil pohnutie, ktoré mu potom
trvalo stále. O tom, o aké „pohnutie“ išlo, podávajú správu mnohí očití
svedkovia: O. Antonio Gallonio napríklad dosvedčuje: „Počul som od o. Filipa
v tejto jeho poslednej chorobe, ktorá ho spojila s Kristom, že
búšenie srdca, ktoré pociťoval a ktoré nazýval „jeho chorobou“, znášal
päťdesiat rokov. Bola to vášeň srdca, ktorá mu dávala jasať v živom Bohu,
takže mohol povedať s prorokom: „Moje
srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému“. Táto vášeň srdca ho tak
unášala k Bohu, že z nej viackrát kričal: „Som zranený láskou.“ Mimoriadne vyliatie Ducha Svätého – ktoré mu
rozšírilo srdce do tej miery, ako dosvedčí aj pitva, že sa mu oddelili niektoré
rebrá od hrudnej kosti, aby srdce malo viac miesta, a rozpálilo ho takou
láskou, že Filip bol donútený často kričať v extáze: „Už nevládzem, môj
Bože, nevládzem.“ – tradícia kladie na základe nepatrných dôverných informácii
samotného Filipa krátko pred Turíce roku 1544 do Katakomb svätého Sebastiána,
jediných vtedy prístupných, kde sa Filip často utiahol k modlitbe
a trávil tam niekedy aj celú noc. Tento rok spájame novénu k Duchu
Svätému s novénou k svätému Filipovi Nerimu, nakoľko jeho sviatok
budeme v našom oratoriánskom spoločenstve sláviť deň pred Turícami. Spojme
sa v modlitbe pred vzácnou relikviou srdca svätého Filipa. Nech nám svätý
Filip vyprosí dar Ducha, ktorý rozpálil jeho srdce.
1. deň novény: Modlitba
„Títo jednomyseľne zotrvávali na modlitbách...“, hovorí
kniha Skutkov Apoštolských, keď opisuje prvé kresťanské spoločenstvo,
zhromaždené v Jeruzaleme po Nanebovstúpení Pána.
Modlitba je základným ľudským úkonom, najpravdivejším úkonom,
akého je človek schopný. Modlitba je najľudskejším gestom. Modlitba je
stretnutím, „mystickým“ kontaktom s Tým, ktorého všetky vlákna ľudskej
bytosti vzývajú, ktorého existencia je paradoxne ohlasovaná hranicami,
prázdnom, ktoré v sebe cítim.
Otec Filip hovorieval:
Človek, ktorý sa
nemodlí, je ako zviera bez rozumu.
Hovorieval, že
diabol nepovažuje nič za väčšie zlo ako modlitbu.
Nepriateľa našej
spásy nič nezarmucuje väčšmi ako modlitba a nič sa tak nesnaží prekaziť
ako modlitbu.
Niet lepšej veci
ako modlitba, a bez nej človek nemôže dlho vytrvať v živote ducha.
Najlepšou
prípravou na modlitbu je cvičenie sa v sebazaprení: pretože snaha oddať sa
modlitbe bez tohto je ako keby vták chcel začať lietať bez peria.
Mladým hovorieval:
neberte na seba príliš veľa pobožností, ale sa oddajte niektorým, no zotrvajte
v nich. Nie veľa pobožností, ale veľkú pobožnosť!
Kto cíti nechuť,
nemá sa znepokojovať, pretože to rýchlo prejde. Ale na prekonanie nechuti treba
konať modlitbu a zaspievať si nejakú duchovnú pieseň.
V čase trápenia a duchovnej
vyprahnutosti je skvelým liekom predstava byť žobrákom v prítomnosti Boha a
svätých, a tak ísť raz k jednému, raz k druhému svätému pýtať si duchovnú
almužnu s takým pohnutím a tak opravdivo, ako to robia chudobní. A niekedy to
treba robiť aj fyzicky a ísť najprv do kostola jedného svätého, potom do
kostola ďalšieho, a pýtať si takúto almužnu.
-----
V našom Oratóriu si uctievame aj relikvie bl. kardinála J. H. Newmana,
zakladateľa Oratória v Anglicku. Modlime sa týmito jeho slovami:
Ó, môj drahý a svätý patrón Filip!
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Ó, môj drahý a svätý patrón Filip!
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Ohnivé srdce, svetlo svätej radosti, obeť lásky, oroduj za mňa!
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
Ohnivé srdce, svetlo svätej radosti, obeť lásky, oroduj za mňa!
------------------------------------------------------------------------------
2. deň novény: Pokora
Pokora znamená prijať Boží pohľad na seba samého. Boží pohľad je vzťah k človeku, vzťah spoločenstva, ktorý podľa jednotlivých prípadov schvaľuje, povzbudzuje, napráva, pomáha spamätať sa. Pokora neznamená ani tak sklopiť zrak, ale znamená skôr hľadieť tak, ako hľadí Boh. Tak postupne mizne márnivosť, kŕčovité hľadanie obdivu a uznania od iných, podlízavosť, potreba masiek a zásten, obľuba v hovorení príliš veľa o sebe alebo naopak príliš málo. V takejto slobode rastie úcta, správna „láska k sebe“, ktorá je dôstojnosťou, rastie vľúdnosť, ktorá sa nespúšťa do prázdnych rečí, otvorenosť povedať veci, odvaha v situáciach, ktoré si to vyžadujú, radosť vychádzajúca z toho, že je človek v pokoji sám so sebou, pretože si je vedomý, že je len „hlinenou nádobou“, no obsahujúcou poklad.
Otec Filip hovorieval:
Boh vždy hľadal v srdciach ľudí ducha pokory, a držanie sa pri zemi. Nič sa tak Bohu neznepáči ako, keď je človek nafúkaný v hodnotení seba samého.
Synovia moji, bude pokorní, držte sa pri zemi, buďte pokorní, držte sa pri zemi.
Hlavne buďte veľmi pokorní.
Upokorujte sa vždy, hľadajte nižšie miesto vo vlastných očiach i v očiach iných, aby ste sa mohli stať veľkými v Božích očiach.
Na dosiahnutie pokory sú potrebné štyri veci: pohŕdať svetom, nepohŕdať nikým, pohŕdať sebou samým a pohŕdať tým, že mnou iní pohŕdajú. A pridával, vzhľadom k poslednému stupňu: K tomu som sa ešte nedostal: k tomu by som chcel dospieť.
Keď niekto spácha nejaký hriech alebo upadne do nejakej chyby, má si myslieť, že Boh dopustil pád pre jeho pýchu, a je veľmi nebezpečné ospravedlňovať vlastnú chybu. A tak pri páde si treba povedať: keby som bol býval pokorný, nebol by som padol.
Synovia moji, pochopte správne moje slová: radšej by som prosil Boha, aby mi zoslal smrť, ba čo viac, blesk, než myšlienku na podobné hodnosti (myslel cirkevné hodnosti). Túžim samozrejme po duchu a čnostiach kardinálov a pápežov, ale nie po ich hodnostiach.
Nestačí si ctiť iba predstavených, ale treba držať v úcte i tých, čo majú rovnakú hodnosť a nižšiu, a byť prvý v preukazovaní úcty.
-----
V našom Oratóriu si uctievame aj relikvie bl. kardinála J. H. Newmana, zakladateľa Oratória v Anglicku. Modlime sa týmito jeho slovami:
Ó, môj drahý a svätý patrón Filip!
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Ó, môj drahý a svätý patrón Filip!
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Ohnivé srdce, svetlo svätej radosti, obeť lásky, oroduj za mňa!
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
------------------------------------------------------------------------------
3. deň novény: Láska k Bohu
Chcel by som od teba vedieť, aká je to sieť lásky, schopná obsiahnuť toľkých, opakoval často otec Filip citujúc verše Petrarcovho sonetu. On sám dobre vedel, o akú sieť ide, keď bol sám Bohom uchvátený do tej miery, že zvykol zvolať: Stačí, Pane. Už nevládzem. Ustavične povzbudzoval svojich duchovných synov, aby vždy mysleli na to, že majú Boha pred očami.
Hovorieval:
Duša, ktorá sa celá dáva Bohu, je celá Božia.
Na dosiahnutie Božej lásky niet opravdivejšej a kratšej cesty, ako odpútať sa od vecí tohto sveta, hoc aj malých a pominuteľných, a od sebalásky, a pritom milovať viac Božiu vôľu a službu, ako vlastné uspokojenie a svojvôľu.
Koľko lásky dáme stvoreniam, toľko vezmeme Bohu.
Ako je možné, aby človek, ktorý hovorí, že miluje Boha, mohol milovať niečo iné ako Boha?
Veľkosť lásky k Bohu sa rozpozná z veľkosti túžby, ktorou človek túži trpieť z lásky k nemu.
Vrhnite sa do Boha, vrhnite sa do Boha, a vedzte, že ak bude od vás niečo chcieť, urobí vás dobrými na všetko to, na čo vás bude chcieť použiť.
Treba mať veľkú dôveru v Boha, ktorý je tým, čím bol vždy: a netreba sa ľakať, ak sa prihodí nejaké protivenstvo.
Keď je duša odovzdaná do Božích rúk, a uspokojí sa s Božou vôľou, je v dobrých rukách, a je si veľmi istá, že všetko dobre dopadne.
Praví Boží služobníci majú život v trpezlivosti a smrť v nádeji.
Kto počas života nevystupuje často v myšlienkach do neba, je vo veľkom nebezpečenstve, že tam nevystúpi po smrti.
Známe sú Filipove jednoduché zvolania, keď si povzdychol:
Raj! Raj!
-----
V našom Oratóriu si uctievame aj relikvie bl. kardinála J. H. Newmana, zakladateľa Oratória v Anglicku. Modlime sa týmito jeho slovami:
Ó môj drahý a svätý patrón Filip,
hádžem sa do tvojho náručia a z lásky k Ježišovi, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvolenca a svätca, prosím ťa, aby si za mňa orodoval: ten, ktorý teba priviedol do neba, nech tam privedie v pravom čase aj mňa.
Ty si zakúsil súženia a ťažké časy tohto života. Ty si dobre vedel, že treba počítať s útokmi zlého, s výsmechom sveta a pokušeniami tela a krvi. Naučil si sa, aká slabá je ľudská prirodzenosť a aké zradné je ľudské srdce, a to ťa naplnilo toľkou nežnou sympatiou a súcitom, že ešte aj teraz sa tešíš nevýslovnej sláve a blaženosti. A ja viem, že mi môžeš venovať pozornosť. Spomeň si na mňa, ó môj drahý svätý Filip, spomeň si na mňa, aj keď ja na teba, ako sa zdá, zabúdam.
Vypros mi všetko, čo je nevyhnutné na to, aby som vytrval v Božej milosti a aby som dosiahol večnú spásu. Vypros mi prostredníctvom tvojho mocného orodovania silu potrebnú na to, aby som bojoval dobrý boj, aby som svedčil o mojom Bohu a o mojom náboženstve, uprostred hriešnikov; silu, aby som obstál, keby ma Satan chcel vysmiať alebo sa snažil ublížiť mi; silu, aby som prekonal seba samého, konal svoje povinnosti a tak mohol kráčať bez viny v deň súdu.
Ó môj drahý a svätý patrón Filip,
hádžem sa do tvojho náručia a z lásky k Ježišovi, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvolenca a svätca, prosím ťa, aby si za mňa orodoval: ten, ktorý teba priviedol do neba, nech tam privedie v pravom čase aj mňa.
Ty si zakúsil súženia a ťažké časy tohto života. Ty si dobre vedel, že treba počítať s útokmi zlého, s výsmechom sveta a pokušeniami tela a krvi. Naučil si sa, aká slabá je ľudská prirodzenosť a aké zradné je ľudské srdce, a to ťa naplnilo toľkou nežnou sympatiou a súcitom, že ešte aj teraz sa tešíš nevýslovnej sláve a blaženosti. A ja viem, že mi môžeš venovať pozornosť. Spomeň si na mňa, ó môj drahý svätý Filip, spomeň si na mňa, aj keď ja na teba, ako sa zdá, zabúdam.
Vypros mi všetko, čo je nevyhnutné na to, aby som vytrval v Božej milosti a aby som dosiahol večnú spásu. Vypros mi prostredníctvom tvojho mocného orodovania silu potrebnú na to, aby som bojoval dobrý boj, aby som svedčil o mojom Bohu a o mojom náboženstve, uprostred hriešnikov; silu, aby som obstál, keby ma Satan chcel vysmiať alebo sa snažil ublížiť mi; silu, aby som prekonal seba samého, konal svoje povinnosti a tak mohol kráčať bez viny v deň súdu.
Nádoba Ducha Svätého, apoštol Ríma, svätec prvotných čias, oroduj za mňa!
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
------------------------------------------------------------------------------
4. deň novény: „...zjednotiť v Kristovi ako hlave všetko...“
Na perách otca Filipa sa často vyskytujú výroky, ktorými vyjadruje základné nastolenie kresťanského života. Ježiš Kristus nie je iba nejakým odkazom, hoc aj dôležitým: je stredom všetkého, Prítomnosťou „Boha s nami“, ktorá vytrháva z márnivosti ľudskú existenciu, dáva jej súdržnosť a odhaľuje jej hodnoverný zmysel. „Nespasí nás nejaká formula, ale Osoba, a istota, ktorú nám vlieva: „Ja som s Vami“, hovorieval kresťanom Ján Pavol II. na prahu nového tisícročia. A ozvenu mu robil Benedikt XVI. v deň začiatku svojho pontifikátu: „Kto nechá vojsť Krista, nič nestratí, nič – vôbec nič – z toho, čo robí život slobodným, krásnym a veľkým. Iba v tomto priateľstve sa otvárajú dokorán brány života. Iba v tomto priateľstve sa reálne otvárajú veľké možnosti postavenia človeka. Iba v tomto priateľstve zakúšame to, čo je krásne a čo oslobodzuje. […] Nebojte sa Krista! On neberie nič, a dáva všetko. Kto sa dáva jemu, získa stonásobok. Áno, otvorte srdcia Kristovi a nájdete pravý život.”
Otec Filip ustavične opakoval:
Na perách otca Filipa sa často vyskytujú výroky, ktorými vyjadruje základné nastolenie kresťanského života. Ježiš Kristus nie je iba nejakým odkazom, hoc aj dôležitým: je stredom všetkého, Prítomnosťou „Boha s nami“, ktorá vytrháva z márnivosti ľudskú existenciu, dáva jej súdržnosť a odhaľuje jej hodnoverný zmysel. „Nespasí nás nejaká formula, ale Osoba, a istota, ktorú nám vlieva: „Ja som s Vami“, hovorieval kresťanom Ján Pavol II. na prahu nového tisícročia. A ozvenu mu robil Benedikt XVI. v deň začiatku svojho pontifikátu: „Kto nechá vojsť Krista, nič nestratí, nič – vôbec nič – z toho, čo robí život slobodným, krásnym a veľkým. Iba v tomto priateľstve sa otvárajú dokorán brány života. Iba v tomto priateľstve sa reálne otvárajú veľké možnosti postavenia človeka. Iba v tomto priateľstve zakúšame to, čo je krásne a čo oslobodzuje. […] Nebojte sa Krista! On neberie nič, a dáva všetko. Kto sa dáva jemu, získa stonásobok. Áno, otvorte srdcia Kristovi a nájdete pravý život.”
Otec Filip ustavične opakoval:
Kto chce niečo iné ako Krista, nevie, čo chce, a kto chce niečo iné ako Krista, nevie, čo si žiada. Vanitas vanitatum et omnia vanitas (márnosť nad márnosť, všetko je márnosť), okrem Krista.
Môj Kriste, moja láska, celý svet je márnosť. Kto hľadá niečo iné ako Krista, nevie, čo chce, kto hľadá niečo iné ako Krista, nevie, čo si žiada.
Časté a spontánne sú aj jeho modlitby obrátené ku Kristovi, v ktorých Filip, hoci schopný vášnivých citov, vyjadruje svoju lásku k nemu nie na citovej úrovni, ale realisticky pozoruje, že učeník je stále neprimeraný vo svojej vernosti Pánovi. Filip to vedel dobre a napísal v jednom liste svojmu duchovnému synovi:
Časté a spontánne sú aj jeho modlitby obrátené ku Kristovi, v ktorých Filip, hoci schopný vášnivých citov, vyjadruje svoju lásku k nemu nie na citovej úrovni, ale realisticky pozoruje, že učeník je stále neprimeraný vo svojej vernosti Pánovi. Filip to vedel dobre a napísal v jednom liste svojmu duchovnému synovi:
Každý by chcel stáť na hore Tábor a vidieť premeneného Krista: sprevádzať však Krista na Kalvárii by chcelo iba málo ľudí.
Preto jeho láska sa stáva pokornou prosbou o pomoc:
Preto jeho láska sa stáva pokornou prosbou o pomoc:
Jesu, sis mihi Jesus (Ježišu, buď mi Spasiteľom). Nechcem nič iné ako tvoju presvätú vôľu, ó môj Ježišu, kedy ťa budem milovať synovskou láskou? Ježišu, chcel by som ťa milovať, môj Ježišu, nespoliehaj sa na mňa, môj Ježišu, povedal som ti to: ak mi ty nepomôžeš, nikdy neurobím nič dobré. Daj mi milosť, môj Ježišu, aby som ťa miloval nie zo strachu, ale z lásky. Pane, nečakaj odo mňa iné ako zlo a hriechy. Pane, nespoliehaj sa na mňa, pretože určite padnem, ak mi nepomôžeš. Pane, rana tvojho boku je veľká, ale ak mi nepomôžeš, ešte ju zväčším.
Otec Filip má živé vedomie, že láska ku Kristovi je aj základnou podmienkou misijného poslania:
Otec Filip má živé vedomie, že láska ku Kristovi je aj základnou podmienkou misijného poslania:
Hovorieva, že keby bol mal desať osôb naozaj odpútaných, ktoré by nechceli nič iné ako Krista, mal by odvahu obrátiť celý svet.
-----
V našom Oratóriu si uctievame aj relikvie bl. kardinála J. H. Newmana, zakladateľa Oratória v Anglicku. Modlime sa týmito jeho slovami:
Ó môj drahý a svätý patrón Filip,
hádžem sa do tvojho náručia a z lásky k Ježišovi, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvolenca a svätca, prosím ťa, aby si za mňa orodoval: ten, ktorý teba priviedol do neba, nech tam privedie v pravom čase aj mňa.
Ty si zakúsil súženia a ťažké časy tohto života. Ty si dobre vedel, že treba počítať s útokmi zlého, s výsmechom sveta a pokušeniami tela a krvi. Naučil si sa, aká slabá je ľudská prirodzenosť a aké zradné je ľudské srdce, a to ťa naplnilo toľkou nežnou sympatiou a súcitom, že ešte aj teraz sa tešíš nevýslovnej sláve a blaženosti. A ja viem, že mi môžeš venovať pozornosť. Spomeň si na mňa, ó môj drahý svätý Filip, spomeň si na mňa, aj keď ja na teba, ako sa zdá, zabúdam.
Vypros mi všetko, čo je nevyhnutné na to, aby som vytrval v Božej milosti a aby som dosiahol večnú spásu. Vypros mi prostredníctvom tvojho mocného orodovania silu potrebnú na to, aby som bojoval dobrý boj, aby som svedčil o mojom Bohu a o mojom náboženstve, uprostred hriešnikov; silu, aby som obstál, keby ma Satan chcel vysmiať alebo sa snažil ublížiť mi; silu, aby som prekonal seba samého, konal svoje povinnosti a tak mohol kráčať bez viny v deň súdu.
Ó môj drahý a svätý patrón Filip,
hádžem sa do tvojho náručia a z lásky k Ježišovi, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvolenca a svätca, prosím ťa, aby si za mňa orodoval: ten, ktorý teba priviedol do neba, nech tam privedie v pravom čase aj mňa.
Ty si zakúsil súženia a ťažké časy tohto života. Ty si dobre vedel, že treba počítať s útokmi zlého, s výsmechom sveta a pokušeniami tela a krvi. Naučil si sa, aká slabá je ľudská prirodzenosť a aké zradné je ľudské srdce, a to ťa naplnilo toľkou nežnou sympatiou a súcitom, že ešte aj teraz sa tešíš nevýslovnej sláve a blaženosti. A ja viem, že mi môžeš venovať pozornosť. Spomeň si na mňa, ó môj drahý svätý Filip, spomeň si na mňa, aj keď ja na teba, ako sa zdá, zabúdam.
Vypros mi všetko, čo je nevyhnutné na to, aby som vytrval v Božej milosti a aby som dosiahol večnú spásu. Vypros mi prostredníctvom tvojho mocného orodovania silu potrebnú na to, aby som bojoval dobrý boj, aby som svedčil o mojom Bohu a o mojom náboženstve, uprostred hriešnikov; silu, aby som obstál, keby ma Satan chcel vysmiať alebo sa snažil ublížiť mi; silu, aby som prekonal seba samého, konal svoje povinnosti a tak mohol kráčať bez viny v deň súdu.
Nádoba Ducha Svätého, apoštol Ríma, svätec prvotných čias, oroduj za mňa!
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
------------------------------------------------------------------------------
5. deň novény: Pokánie
Otec Filip je veľmi sympatickým učiteľom pokánia, pretože dobrá nálada, s ktorou ho koná, napĺňa veselosťou a pohodou skúšky, ktorým vystavuje seba i svojich, ale je si jasne vedomý, že
Otec Filip je veľmi sympatickým učiteľom pokánia, pretože dobrá nálada, s ktorou ho koná, napĺňa veselosťou a pohodou skúšky, ktorým vystavuje seba i svojich, ale je si jasne vedomý, že
kde niet veľkého umŕtvenia, tam nemôže byť veľká svätosť.
Keď hovoril o duchovnom živote, zvykol povedať:
Prvý zápas, ktorý musí duchovný človek zakúsiť je hriech obžerstva, pretože keď prekonáme a porazíme tento hriech, zvíťazíme aj nad pýchou a zničíme zmyselnosť, zmiernime hnev, a s veľkou ľahkosťou zvíťazíme v akomkoľvek pokušení. A naopak, ak sa necháme poraziť týmto hriechom, bude pre nás ťažké, ba nemožné, aby sme sa zmenili v iných, ktoré závisia od obžerstva.
Hovorieval: Nikdy nebudeš mať ducha, ak sa tohto nezbavíš.
Skutky umŕtvenia nemajú u Filipa formu tvrdosti, často nenapodobiteľnej, ktoré charakterizujú niektorých iných svätých. On miluje vnútorné umŕtvenie viac ako fyzické, uprednostňovanou pôdou je stále srdce:
Oveľa viac prospieva umŕtvovať vlastnú vášeň či emóciu viac ako mnohé zriekania, pôsty a disciplíny. Ak chcete v niečom preháňať, robte to v tom, že budete krotkí a trpezliví, pokorní a láskaví, pretože tieto veci sú dobré samé o sebe.
Najdôležitejšia vec v kresťanskom živote spočíva v umŕtvovaní úsudku.
Toto je hlavné pokánie, ktoré Otec Filip predkladá svojim a v ktorom ich vychováva. „Umŕtvovať úsudok“ neznamená samozrejme pohŕdať ľudským rozumom, ale zdôrazňuje, že je nevyhnutné získať si odstup od pyšnej naviazanosti na vlastný úsudok, od voluntas propria (svojvôle) spôsobenej pyšným posudzovaním samého seba a skutočnosti.
Zvykol sa dotknúť svojho čela, pričom hovorieval:
Svätosť spočíva celá v rozmedzí troch prstov, teda v umŕtvovaní úsudku, teda v spochybnení samého seba, samolásky a vlastného úsudku.
Otec Filip takto zdôvodňuje svoj výber Tarugiho za svojho nástupcu:
Pretože mi bol vždy poslušný. A hoci v niektorých veciach sa protivil, predsa sa čoskoro spamätal a pokoril, a keďže poslúchol, je schopný i riadiť a rozkazovať iným.
-----
V našom Oratóriu si uctievame aj relikvie bl. kardinála J. H. Newmana, zakladateľa Oratória v Anglicku. Modlime sa týmito jeho slovami:
Ó môj drahý a svätý patrón Filip,
hádžem sa do tvojho náručia a z lásky k Ježišovi, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvolenca a svätca, prosím ťa, aby si za mňa orodoval: ten, ktorý teba priviedol do neba, nech tam privedie v pravom čase aj mňa.
Ty si zakúsil súženia a ťažké časy tohto života. Ty si dobre vedel, že treba počítať s útokmi zlého, s výsmechom sveta a pokušeniami tela a krvi. Naučil si sa, aká slabá je ľudská prirodzenosť a aké zradné je ľudské srdce, a to ťa naplnilo toľkou nežnou sympatiou a súcitom, že ešte aj teraz sa tešíš nevýslovnej sláve a blaženosti. A ja viem, že mi môžeš venovať pozornosť. Spomeň si na mňa, ó môj drahý svätý Filip, spomeň si na mňa, aj keď ja na teba, ako sa zdá, zabúdam.
Vypros mi všetko, čo je nevyhnutné na to, aby som vytrval v Božej milosti a aby som dosiahol večnú spásu. Vypros mi prostredníctvom tvojho mocného orodovania silu potrebnú na to, aby som bojoval dobrý boj, aby som svedčil o mojom Bohu a o mojom náboženstve, uprostred hriešnikov; silu, aby som obstál, keby ma Satan chcel vysmiať alebo sa snažil ublížiť mi; silu, aby som prekonal seba samého, konal svoje povinnosti a tak mohol kráčať bez viny v deň súdu. Nádoba Ducha Svätého, apoštol Ríma, svätec prvotných čias, oroduj za mňa!
Ó môj drahý a svätý patrón Filip,
hádžem sa do tvojho náručia a z lásky k Ježišovi, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvolenca a svätca, prosím ťa, aby si za mňa orodoval: ten, ktorý teba priviedol do neba, nech tam privedie v pravom čase aj mňa.
Ty si zakúsil súženia a ťažké časy tohto života. Ty si dobre vedel, že treba počítať s útokmi zlého, s výsmechom sveta a pokušeniami tela a krvi. Naučil si sa, aká slabá je ľudská prirodzenosť a aké zradné je ľudské srdce, a to ťa naplnilo toľkou nežnou sympatiou a súcitom, že ešte aj teraz sa tešíš nevýslovnej sláve a blaženosti. A ja viem, že mi môžeš venovať pozornosť. Spomeň si na mňa, ó môj drahý svätý Filip, spomeň si na mňa, aj keď ja na teba, ako sa zdá, zabúdam.
Vypros mi všetko, čo je nevyhnutné na to, aby som vytrval v Božej milosti a aby som dosiahol večnú spásu. Vypros mi prostredníctvom tvojho mocného orodovania silu potrebnú na to, aby som bojoval dobrý boj, aby som svedčil o mojom Bohu a o mojom náboženstve, uprostred hriešnikov; silu, aby som obstál, keby ma Satan chcel vysmiať alebo sa snažil ublížiť mi; silu, aby som prekonal seba samého, konal svoje povinnosti a tak mohol kráčať bez viny v deň súdu. Nádoba Ducha Svätého, apoštol Ríma, svätec prvotných čias, oroduj za mňa!
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
------------------------------------------------------------------------------
6. deň novény: Radosť
Iba v ovzduší hlbokého duchovného života je pochopiteľná radosť, ktorej je Otec Filip majstrom, alebo „prorokom“, ako povedal Ján Pavol II. Kardinál Agostino Valier, v Dialógu Philippus sive de christiana laetitia (Filip alebo o kresťanskej radosti), zhrnul v týchto slovách, ktoré vkladá do Filipových úst, kresťanskú radosť, ktorej je svedkom: „Pravá a dôverná radosť je Božím darom, dôsledkom dobrého svedomia, v pohŕdaní vonkajších márnivostí, dôsledkom kontemplácie najvyšších právd. Živí sa rozjímaním o smrti, rozhovorom nábožných ľudí, častým prijímaním svätých sviatostí. Zachováva sa v ustavičnej bdelosti nad sebou a nad druhými, vo vykonávaní dobrých skutkov voči blížnemu... Radosti sa protiví hriech. Ba dokonca ten, kto je otrokom hriechu, nedokáže ju ani len ochutnať. Protiví sa jej hlavne ctižiadosť. Protiví sa jej zmyselnosť a veľmi aj márnivosť a ohováranie.“
Kardinál Valier, ktorý napísal tento spis v auguste a v septembri 1591, vkladá do úst Silvia Antoniana, ďalšieho veľkého Otca, tieto slová: „Zvlášť toto som obdivoval na tomto mužovi: že ustavične v sebe niesol radostného ducha, za žiadnych okolností nebol znepokojený príbojom ctižiadosti, zvlášť v meste, ako je Rím. V skutku, tento Boží človek sa stále raduje v Pánovi. Prebýva v ňom Duch Svätý, ktorého ovocím je radosť, a živí sa nebeskou ambróziou ako svojím každodenným chlebom. Tak sa stále teší v Pánovi a je považovaný za znamenitého učiteľa pravej a hodnovernej radosti.“
Teda je dôležitá aj povahová danosť pohody a dobrého charakteru, ale sama o sebe nestačí, ak sa neživí ustavične nadprirodzenom, a ak nenačiera v náročnej askéze pokory, ktorý jediná odhaľuje plný zmysel aj mnohých huncúctiev a vtipkovania Otca Filipa.
Otec vravieval:
Smútok má obyčajne koreň v pýche.
Tešte sa zo spoločného života, vyhýbajte sa každej výnimočnosti, snažte sa o čistotu srdca, pretože Duch Svätý prebýva v mysliach nevinných a jednoduchých. On je majstrom modlitby a dáva nám zotrvávať v ustavičnom pokoji a veselosti, ktoré sú predchuťou Raja.
Synovia moji, buďte veselí, radujte sa. Chcem, aby ste nerobili hriechy, ale chcem, aby ste boli veselí.
Nechcem úzkosti svedomia, nechcem melanchólie. Škrupule a melanchólia, preč z môjho domu.
Otec Filip hovorieval, že
je ľahšie viesť po cestách ducha osoby veselé než osoby melancholické.
Hoci sa mu páčila veselosť, nemal v žiadnom prípade rád ani rozpustilosť a hovoril, že
treba dávať pozor vo veselosti, aby sa nezvrhla na rozpustilosť alebo na šaškovanie, pretože robí človeka neschopným ducha a otupuje to málo, čo sa už podarilo.
-----
V našom Oratóriu si uctievame aj relikvie bl. kardinála J. H. Newmana, zakladateľa Oratória v Anglicku. Modlime sa týmito jeho slovami:
Ó, môj drahý a svätý patrón Filip!
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Ohnivé srdce, svetlo svätej radosti, obeť lásky, oroduj za mňa!
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
------------------------------------------------------------------------------
7. deň novény: Mladí
Vo svete mladých Otec Filip vykonáva veľkú časť svojho apoštolátu, aj keď jeho poľom pôsobnosti nie sú vlastne deti a chlapčenský svet, ako sa často myslí. Ale nechýbali samozrejme ani dospievajúci okolo sympatického rímskeho kňaza: boli to, poväčšine, deti tých, ktorí prichádzali do Oratória.
Filip priťahoval mladých zdravou zábavou, radosťou a duchaplnosťou svojich slov, ale ešte viac darom samého seba, nezištným, úplne k dispozícii, schopný vždy prijať, bez prekážok, mladý muž, ktorý často chápe protirečenia a ťažkosti, ktorými je poznačený každý rast.
Práve preto, že nebol nejakým „mládežníckym kňazom“ (Mladí, horiaca slama!, hovorieval), Filip priťahoval mladých: oni v ňom videli nie veselého spoločníka, ale mladého muža (a zostal ním až do veku 80 rokov), bohatého na harmonický život, ktorého kúzlu nevedeli odolať. Ako sa vyjadril svätý Karol Boromejský: „Otec Filip má zvláštny dar ovládať mladých a je nimi veľmi milovaný a ctený, takže niet žiadneho druhu poslušnosti, ktorý by okamžite nevykonali.“
Otec Filip hovorieval:
Blažení vy mladí, ktorí máte toľko času robiť dobro.
Buďte veselí, ale nehrešte.
Nežným ale záväzným bolo aj jeho pozvanie (deťom, ktoré sú obyčajne v ustavičnom pohybe):
Postojte, ak môžte!
-----
V našom Oratóriu si uctievame aj relikvie bl. kardinála J. H. Newmana, zakladateľa Oratória v Anglicku. Modlime sa týmito jeho slovami:
Ó, môj drahý a svätý patrón Filip!
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Ohnivé srdce, svetlo svätej radosti, obeť lásky, oroduj za mňa!
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
Hovorieval:
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
------------------------------------------------------------------------------
8. deň novény: Chudoba
Otec Filip považoval za dôležité vlastniť veci ako prostriedok osobnej slobody, takže do prvého náčrtu Konštitúcií vložil slávne „habeant, possideant “ (nech majú, vlastnia), a staral sa s odstupom a s opatrnou obozretnosoťou o svoje skromné osobné vlastníctvo, no žil pravú evanjeliovú chudobu v sebadarovaní a v darovaní svojich vecí v službe lásky. Jeho chudoba nespočívala tak v odmietaní dobier, ale skôr v praktizovaní pokory: ako keď sa obliekal spôsobom, ktorý rozveseľoval okolie, napríklad keď si obul biele topánky, ktoré mu daroval kardinál Bonelli, alebo keď si obiekal pápežské oblečenie, dar Pia V.
Svätý Filip nepoznal pohŕdanie „materiálnymi dobrami“, pretože ich prijímal v radostnej vízii stvoreného sveta. Jeho chudoba vyviera z jeho synovského vzťahu k prozreteľnému Otcovi, ktorý vytvára nový spôsob vlastnenia vecí a vytváranie vzťahov s bratmi prostredníctvom nich. Svätý Filip hľadá v používaní vecí ducha, a v Duchu cíti, že všetko je mu dané.
Hovorieval:
Boh vám nezabudne dať potrebné veci, ale dávajte si pozor, aby ste nezabudli na ducha, keď budete mať veci... Keď sa budete zháňať za majetkom a budete chcieť zarobiť, nebudem sa vami zaoberať, pretože vlastnenie vecí bez potrebnej ostražitosti robí človeka neschopným ducha.
Nie je možné získať dušu iného a zároveň aj majetok. Kto chce vytvoriť ovocie v dušiach, musí nesmie hľadieť na zisk a na plat. Treba povedať so svätým Pavlom: „nechcem vaše veci, chcem vás“.
Dajte mi desať skutočne odpútaných ľudí a budem mať odvahu obrátiť celý svet.
-----
V našom Oratóriu si uctievame aj relikvie bl. kardinála J. H. Newmana, zakladateľa Oratória v Anglicku. Modlime sa týmito jeho slovami:
Ó, môj drahý a svätý patrón Filip!
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Ohnivé srdce, svetlo svätej radosti, obeť lásky, oroduj za mňa!
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
Hovorieval:
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
------------------------------------------------------------------------------
8. deň novény: Chudoba
Otec Filip považoval za dôležité vlastniť veci ako prostriedok osobnej slobody, takže do prvého náčrtu Konštitúcií vložil slávne „habeant, possideant “ (nech majú, vlastnia), a staral sa s odstupom a s opatrnou obozretnosoťou o svoje skromné osobné vlastníctvo, no žil pravú evanjeliovú chudobu v sebadarovaní a v darovaní svojich vecí v službe lásky. Jeho chudoba nespočívala tak v odmietaní dobier, ale skôr v praktizovaní pokory: ako keď sa obliekal spôsobom, ktorý rozveseľoval okolie, napríklad keď si obul biele topánky, ktoré mu daroval kardinál Bonelli, alebo keď si obiekal pápežské oblečenie, dar Pia V.
Svätý Filip nepoznal pohŕdanie „materiálnymi dobrami“, pretože ich prijímal v radostnej vízii stvoreného sveta. Jeho chudoba vyviera z jeho synovského vzťahu k prozreteľnému Otcovi, ktorý vytvára nový spôsob vlastnenia vecí a vytváranie vzťahov s bratmi prostredníctvom nich. Svätý Filip hľadá v používaní vecí ducha, a v Duchu cíti, že všetko je mu dané.
Hovorieval:
Boh vám nezabudne dať potrebné veci, ale dávajte si pozor, aby ste nezabudli na ducha, keď budete mať veci... Keď sa budete zháňať za majetkom a budete chcieť zarobiť, nebudem sa vami zaoberať, pretože vlastnenie vecí bez potrebnej ostražitosti robí človeka neschopným ducha.
Nie je možné získať dušu iného a zároveň aj majetok. Kto chce vytvoriť ovocie v dušiach, musí nesmie hľadieť na zisk a na plat. Treba povedať so svätým Pavlom: „nechcem vaše veci, chcem vás“.
Dajte mi desať skutočne odpútaných ľudí a budem mať odvahu obrátiť celý svet.
-----
V našom Oratóriu si uctievame aj relikvie bl. kardinála J. H. Newmana, zakladateľa Oratória v Anglicku. Modlime sa týmito jeho slovami:
Ó, môj drahý a svätý patrón Filip!
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Ohnivé srdce, svetlo svätej radosti, obeť lásky, oroduj za mňa!
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
------------------------------------------------------------------------------
9. deň novény: Mária
Väčšina umelcov zobrazovala otca Filipa v postoji nábožnej modlitby k Panne Márii, často ako kľačiaceho pri nohách Márie, ktorá mu ponúka svojho Syna, kým Filip, s rukami otvorenými alebo zloženými na prsiach, prijíma dar. Otec Filip zložil korunku so strelnou modlitbou, ktorá je plným zhrnutím tajomstva Márie: „Panna Matka, Matka Panna, pros Ježiša za mňa“ a „všetkých s veľkou láskou a množstvom sĺz žiadal, aby sa z lásky modlili túto korunku, pretože v nej zaznievajú najkrajšie oslovenia Márie“. Kostol Chiesa Nuova v Ríme, miesto odpočinku svätého Filipa, kostol právom považovaný za dielo svätého Filipa, ktorý sa stal domovom novej oratoriánskej Kongregácie, sa celý nesie v mariánskom duchu. Na hlavnom oltári sa uctieva starobylý obraz Panny Márie nazývaný svätá Mária vo Vallicelle, a bočné oltáre zobrazujú jednotlivé tajomstvá Máriinho života. Mária je v Oratóriu všadeprítomná. Svätý Filip hovorí o Márii veľmi jednoducho: „Synovia moji, majte úctu k Panne Márii. Viem, o čom hovorím!“ O najintímnejších veciach zväčša veľa nehovoríme. Mária je v samotnom srdci Oratória, prostredím, v ktorom sa uskutočňuje tajomstvo milosti. Tento mariánsky duch je vlastný všetkým v Oratóriu. Jeden z najväčších žiakov svätého Filipa, kandidát na blahorečenie, kardinál Cézar Baronius, podpisuje svoje preslávené diela podpisom Caesar Servus Mariae (Cézar Máriin služobník). Mária je najdokonalejším nástrojom Ducha Svätého. Srdce svätého Filipa, v ktorom sa tajomne uskutočnilo výnimočné vyliatie Ducha Svätého, citlivo vníma toto tajomné puto medzi Duchom Svätým a jeho nevestou Máriou.
Otec Filip vzýva Pannu Máriu ako „svoju lásku, svoju útechu, svoju mamu“.
Vedzte, synovia moji, a verte mi, že to viem: niet mocnejšieho prostriedku na dosiahnutie milostí od Boha ako Presvätá Panna.
Na to, aby niekto nastúpil na cestu ducha a aby v nej vytrval, a na to, aby dosiahol čo najrýchlejšie dokonalosť, je nevyhnutná úcta k Presvätej Panne Márii. Rok predtým, než odišiel do neba, keď sa mu viditeľne zjavila Presvätá Matka a vrátila mu pritom v okamihu zdravie, odporúčal svojim predovšetkým úctu k Panne Márii.
Presvätá Panna miluje tých, ktorí ju vzývajú ako Pannu a Matku Božiu a ktorí pred ňou vzývajú presväté meno Ježiš, schopné obmäkčiť srdce.
-----
V našom Oratóriu si uctievame aj relikvie bl. kardinála J. H. Newmana, zakladateľa Oratória v Anglicku. Modlime sa týmito jeho slovami:
Ó, môj drahý a svätý patrón Filip!
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. A prosím ťa, aby si mi získal pravú úctu k Duchu Svätému, prostredníctvom milosti, ktorú udeľuje on sám, tretia Osoba Najsvätejšej Trojice.
Vypros mi účasť na tej prekvitajúcej úcte, ktorú si k nemu mal, keď si bol tu zemi, tej úcte, ktorou si sa zvláštnym spôsobom vyznačoval uprostred toľkých iných svätých. Tak ako všetci adorovali najvyšším a absolútnym spôsobom Ducha Svätého ako svojho Boha, aj ty si ho adoroval nielen v jednote Božstva, ale aj ako toho, ktorý vychádza z Otca i Syna, ako Najvyššieho a Darcu života. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Ohnivé srdce, svetlo svätej radosti, obeť lásky, oroduj za mňa!
Otčenáš, Zdravas, Sláva...
