Úvod (o. Juraj Vittek)
Mám česť Vás opäť privítať aj na tohtoročnom festivale Musica Perennis Iuventutis. Tento latinský názov sme vybrali, aby zvýraznil našu túžbu prebudiť v mladých ľuďoch zmysel pre kvalitnú hudbu, ktorá má odvekú schopnosť dotýkať sa srdca a vychovávať ho pre niečo vznešenejšie, čiže zošľachťovať ducha.
Dnešný koncert nie je duchovným koncertom, nestretáme sa v kostole. Chystáme sa počúvať hudbu, ktorá pochádza z obdobia romanticizmu, zaznejú diela od autorov ako Giovanni Bottesini, Ludvig van Beethoven, či Louis Spohr. Toto obdobie rozvíja zmysel pre hudbu, najmä hudbu samu o sebe. Necháva sa očariť hudbou, v ktorej vidí možnosť otvoriť sa pre Nekonečno, vníma túžby ľudského srdca lietať bez zábran a obmedzení, vníma hlbokú nostalgiu ľudského srdca.
Klasické vnímanie hudby zdôrazňovalo v hudbe najmä poriadok a harmóniu. Hudba patrila medzi prípravné výchovné vedy, tzv. artes liberales, teda slobodné umenia. Hudba patrila spolu s aritmetikou, geometriou a astronómiou do tzv. quadrivia. Sv. Augustín hovoril, že výsostnou vlastnosťou hudby je harmónia. Harmónia vyjadruje usporiadanie, poriadok. Zachovali sa nám hlboké úvahy svätého Augustína o hudbe, poriadku a harmónii.
Tieto úvahy o harmónii, poriadku v hudbe v klasickom vnímaní a o nekonečných túžbach ľudského srdca a nostalgiu po slobode a nekonečne v romantickom vnímaní, nás vedú k moderným úzkostiam mladého ľudského srdca zmietaného veľkými túžbami, ale upadajúcemu často do chaosu, zmätku, nerozhodnosti. Koľko nekonečných túžob mladého ľudského srdca končí utopených v neporiadku, v povrchnosti, v alkohole, v drogách. Nie je možné nechať sa unášať nekonečnými túžbami bez ochoty podriadiť sa poriadku, harmónii, ktorá je vložená do ľudského srdca prostredníctvom morálneho zákona, onoho poriadku, ktorý Boh vložil do ľudského svedomia.
Výťažok dnešného koncertu bude venovaný na Komunitu Cenacolo, ktorá tu v blízkosti Senca pomáha mladým strateným existenciám nájsť v Božom poriadku poriadok vo vlastnom živote. Mladí ľudia utopení v alkohole a v drogách tu nachádzajú poriadok a disciplínu, v každodennom vonkajšom spôsobe živote, ale i vo vlastnom srdci. Verím, že táto snaha Slovenského kontrabasového klubu, Oratória svätého Filipa Neriho, Kollégia Wartberg a ďalších spoluorganizátorov nájdu v tomto našom meste Senec stále väčšiu odozvu, že táto snaha pestovať hudobné umenie pozdvihne kultúru tohto mesta, ale čo viac, že napomôže vychovávať a zošľachťovať ducha mladých ľudí, objavovať v hudobnej harmónii i technickej virtuozite a disciplíne morálny poriadok a disciplínu.
Svätá Terézia z Lisieux, najmladšia Učiteľka Cirkvi, najväčšia svätá moderných čias, ktorá zomrela ako 24-ročná a stala sa pre tisíce ľudí svetlom v temnotách dvadsiateho storočia, nie náhodou pripodobnila ľudské srdce hudobnému nástroju so štyrmi strunami: strunou lásky otca/matky, lásky syna/dcéry, lásky ženícha/nevesty, lásky brata/sestry. Ľudské srdce však potrebuje naladiť, aby mohlo vylúdiť harmóniu piesne lásky, potrebuje spásu, potrebuje uzdraviť, lebo je rozladené neporiadkom a biedou hriechu.
Fotogaléria:
