Pápež Benedikt XVI. uznal hrdinské čnosti Pavla VI. 20. decembra 2012. Bol to jeden z posledných veľkých úkonov jeho pontifikátu, možno jeden z najdôležitejších, aj keď sa udial v diskrétnosti, v skrytosti, bez reklamy, stále v tom štýle pokory, ktorý dal veľmi charakterizoval Pavla VI. a Benedikta XVI. Avšak beatifikácia Jána Pavla II., 1. mája 2011 bola v istom zmysle najslávnejšou udalosťou pontifikátu pápeža Benedikta, ako veľké svetlo, ktoré sa dotklo sveta, v štýle pápeža Wojtylu.
Spomeňme si, že pápež Benedikt bol hlboko viazaný k Pavlovi VI., spoznal ho v čase Koncilu a tento ho neskôr vymenoval za arcibiskupa v Mníchove a potom za kardinála, v roku 1977. Medzi nimi jestvuje hlboká duchovná a intelektuálna príbuznosť. Pred tým, než sa vzdal pontifikátu, náš milovaný pápež Benedikt vykonal rozhodujúci krok k blahorečeniu Pavla VI. Uznanie hrdinských čností s ohľadom na blahorečenie a svätorečenie Božieho Služobníka je totiž najdôležitejší prvok v tomto procese, a zostáva skrytý (podobne ako časť ľadovca, ktorá zostáva skrytá v oceáne).
V spoločenstve svätých, symbolizovanom “kruhom” svätých, v ktorom sa svätí držia za ruky, je jasné, že ctihohodný Pavol VI. drží za ruku dvoch blahoslavených pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II. Boli to mimoriadne populárni svätí pápeži. Pavol VI. medzi týmito pápežmi zostáva ľahko zabudnutý. Tak ho aj nazvali “zabudnutým pápežom”. Prenechal prednosť dvom populárnym pápežom aj v oslávení. Ale pápež Benedikt, pokorný Boží služobník, naň nezabudol a dáva nám ho ako hrdinský vzor viery, nádeje a lásky, v ktorých spočíva svätosť. V roku viery, na 50. výročie II. vatikánskeho koncilu, nám treba znovuobjaviť tohto veľkého pápeža Koncilu. Ak Ján XXIII. mal prorockú odvahu otvoriť Koncil, Pavol VI. mal poslanie viesť ho, uzavrieť ho a uviesť ho do života Cirkvi v ťažkom pokoncilovom období.
Pápež Pavol VI. má aj výnimočný význam pre Oratoriánov, nakoľko ma dôležité vzťahy s Kongregáciou Oratória svätého Filipa Neriho v Bresci, kde sa stal jeho spovedníkom otec Giulio Bevilacqua a ten ho duchovne sprevádzal až po pápežstvo. Pavol VI. ho napokon vymenoval za biskupa a v roku 1965 za kardinála. S jemnocitom ho urobil titulárnym kardinálom kostola san Girolamo della Caritá, kde žil sv. Filip Neri vyše tridsať rokov a poslal mu dar, klietku s kanárikmi, na spomienku jednoduchosti svätého Filipa Neriho. Montini počas svojich mladých kňazských rokov chodil do oratoriánskeho kostola Chiesa Nuova a robil duchovné stretnutia s ľuďmi, ktorých duchovne viedol. A práve tu oslávil aj 25. výročie svojej kňazskej vysviacky, spolu s o. Caresanom, a pri tejto príležitosti daroval reštaurovanie miestnosti „Sala Rossa“, v ktorej sa uchovávajú dôležité a vzácne pamiatky na svätého Filipa...
