Pápež Pavol VI. mal dôležité vzťahy s Kongregáciou Oratória svätého Filipa Neriho v Bresci, kde sa stal jeho spovedníkom otec Giulio Bevilacqua a ten ho duchovne sprevádzal až po pápežstvo. Mimochodom, Giulio Bevilacqua bol počas I. svetovej vojny väznený v Čechách (Horovice). Bol veľkou osobnosťou, ktorá jednoznačne ovplyvnila intelektuálny a duchovný vývoj Montiniho. Jeho priateľ, Jean Guitton (aktívne účastný na druhom vatikánskom Koncile ako “laik poslucháč”) povedal o otcovi Bevilacquovi: “človek úplne výnimočný, jeden zo stĺpov Cirkvi a Koncilu”. Pavol VI. ho napokon vymenoval za biskupa a v roku 1965 za kardinála. S jemnocitom ho urobil titulárnym kardinálom kostola san Girolamo della Caritá, kde žil sv. Filip Neri vyše tridsať rokov a poslal mu dar, klietku s kanárikmi, na spomienku jednoduchosti svätého Filipa Neriho. Dovolí mu však zostať farárom u sv. Antona v Bresci až do smrti. Ďalšou oratoriánskou postavou v živote Pavla VI. bol otec Paolo Caresana (1882-1973), ktorý sa stal oratoriánom v Bresci, ale neskôr žil v rímskom Oratóriu vo Vallicelle (1934-1958). Bol spovedníkom Montiniho a jeho duchovným vodcom v rokoch mladosti. Montini počas svojich mladých kňazských rokov chodil do oratoriánskeho kostola Chiesa Nuova a robil duchovné stretnutia s ľuďmi, ktorých duchovne viedol. A práve tu oslávil aj 25. výročie svojej kňazskej vysviacky, spolu s o. Caresanom, a pri tejto príležitosti daroval reštaurovanie miestnosti „Sala Rossa“, v ktorej sa uchovávajú dôležité a vzácne pamiatky na svätého Filipa. Na obrázku jeho výročia nebol nik iný ako svätý Filip Neri.
