Najdôstojnejšiemu o. Máriovi Albertovi Avilésovi, CO, generálnemu zástupcovi Konfederácie Oratória svätého Filipa Neriho.
Päťstoročnica od narodenia svätého Filipa Neriho, narodeného vo Florencii 21. júla 1515, mi ponúka radostnú príležitosť duchovne sa spojiť s celou Konfederáciou Oratória, aby sme si pripomenuli toho, ktorý žil šesťdesiat rokov vo večnom meste a zaslúžil si prívlastok "apoštol Ríma". Jeho existenciálna cesta bola hlboko poznačená vzťahom s osobou Ježiša Krista a úsilím nasmerovať naň duše zverené jeho duchovnej starostlivosti. Vo chvíli smrti odporúčal: "Kto hľadá niečo iné ako Krista, nevie, čo by chcel. Kto hľadá niečo iné ako Krista, nevie, čo si žiada." Z tejto zanietenej skúsenosti spoločenstva s Pánom Ježišom sa rodilo Oratórium, cirkevná skutočnosť charakterizovaná intenzívnym a radostným duchovným životom: modlitba, počúvanie a rozhovor o Božom Slove, príprava na hodné prijímanie sviatostí, formácia kresťanského života prostredníctvom dejín svätých a Cirkvi, skutky lásky v prospech najchudobnejších.
Aj vďaka apoštolátu svätého Filipa sa úsilie o spásu duší opäť stalo prioritou činnosti Cirkvi. Nanovo sa dospelo k pochopeniu toho, že pastieri majú byť s ľudom, aby ho viedli a upevňovali vieru. Filip bol vodcom mnohých, ohlasoval Evanjelium a vysluhoval sviatosti. Zvlášť sa s veľkou vášňou venoval službe spovedi, až do večera jeho posledného pozemského dňa. Staral sa ustavične o duchovný rast svojich učeníkov, sprevádzal ich v horkostiach života a otváral ich pre kresťanskú nádej. Jeho poslanie "kovotepcu duší" bola isto podporená jedinečnou príťažlivosťou jeho osoby, vyznačujúcou sa ľudským teplom, veselosťou, pokorou a jemnosťou. Tieto jeho výnimočné vlastnosti nachádzali svoj pôvod v zanietenej skúsenosti Krista a v činnosti Božieho Ducha, ktorý mu zväčšil srdce.
Otec Filip vedel v jeho formačnej metóde využívať plodnosť kontrastov: zamilovaný do dôvernej a samotárskej modlitby učil v Oratóriu modlitbe v bratskom spoločenstve; silne asketický v jeho aj telesnom pokání, predkladal úsilie o vnútorné pokánie poznačené radosťou a nezakalenou hrou. Vášnivý ohlasovateľ Božieho Slova bol kazateľom natoľko skúpym na slovo, že sa obmedzil iba na pár viet, keď sa ho zmocňovalo dojatie. To bolo tajomstvo, ktoré ho urobilo autentickým otcom a majstrom duší. Jeho duchovné otcovstvo vysvitá z celého jeho konania, charakterizovaného dôverou v ľudí, vyhýbaním sa pochmúrnym a zamračeným tónom, duchom slávnostnosti a radosti, presvedčením, že milosť nepotláča prirodzenosť, ale ju uzdravuje, upevňuje a zdokonaľuje.
Svätý Filip Neri zostáva okrem toho aj svetlým príkladom ustavičného poslania Cirkvi vo svete. Perspektíva jeho postoja k blížnemu, ktorý svedčí každému o Pánovej láske a milosrdenstve, môže predstavovať dobrý príklad pre biskupov, kňazov, zasvätené osoby i veriacich laikov. Od prvých rokov jeho prítomnosti v Ríme vykonával apoštolát v osobných vzťahoch a priateľstvách, ktoré boli privilegovanou cestou otvárajúcou k stretnutiu s Ježišom a Evanjeliom. Tak svedčí jeho životopisec: "Filip sa približoval ľuďom osobitne, raz k jednému, raz k druhému. Rýchlo sa stávali jeho priateľmi." Miloval spontánnosť, utekal pred vyumelkovanosťou, vyberal si najzábavnejšie prostriedky pre výchovu v kresťanských čnostiach, zároveň predkladal zdravú sebadisciplínu, ktorá zahŕňa úkon vôle k prijatiu Krista v konkrétnych situáciách vlastného života. Jeho hlbokým presvedčením bolo to, že cesta svätosti sa zakladá na milosti stretnutia - stretnutia s Pánom - prístupného každej osobe, každého postavenia či stavu, ktorá by ho prijal s úžasom dieťaťa.
Ustavičný misijný postoj Cirkvi si vyžaduje od vás, duchovných synov svätého Filipa Neriho neuspokojiť sa s priemerným životom. Naopak, v škole vášho Zakladateľa ste povolaní byť ľuďmi modlitby a svedectva, aby ste priťahovali ľudí ku Kristovi. V našich dňoch, najmä vo svete mladých, ktorí boli takí drahí otcovi Filipovi, je veľká potreba takých osôb, ktoré sa modlia a ktoré učia modliť sa. Svojou "veľmi intenzívnou náklonnosťou k Najsvätejšej Sviatosti Eucharistie, bez ktorej nevedel žiť" - ako vyhlásil jeden zo svedkov na procese kanonizácie - nás učí, že Eucharistia slávená, adorovaná a žitá je prameňom, z ktorého treba načierať, aby sme sa prihovárali k ľudským srdciam. Totiž "s Ježišom Kristom sa vždy rodí a znovu rodí radosť" (Evangelii gaudium, 1). Táto radosť, charakteristika oratoriánskeho ducha, nech je vždy základnou atmosférou vašich komunít a vášho apoštolátu.
Svätý Filip sa obracal nežne k Panne Márii zvolaním "Panna Matka, Matka Panna", presvedčený, že tieto dva tituly hovoria všetko podstatné o Márii. Nech Vás sprevádza Ona na ceste k stále silnejšiemu priľnutiu ku Kristovi a v úsilí o stále autentickejšiu horlivosť vo svedectve a ohlasovaní Evanjelia. Prosím Vás o modlitbu za mňa a za moju službu a sprevádzam tieto úvahy zvláštnym apoštolským požehnaním, ktoré udeľujem zo srdca všetkým členom oratoriánskych Kongregácií, laikom sekulárnych Oratórií a všetkým, čo sú pričlenení k vašej duchovnej rodine.
Vo Vatikáne 26. mája 2015
L'Osservatore Romano
