Dekrétom Generálnej prokúry Konfederácie Oratória svätého Filipa Neriho z 24. októbra 2010 bola so súhlasom bratislavského arcibiskupa-metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského na Slovensku ustanovená formačná Komunita Oratória svätého Filipa Neriho. Rozbehol sa tak projekt založenia Kongregácie Oratória svätého Filipa Neriho na Slovensku. Jej zakladajúcimi členmi sú otec Juraj Vittek a otec Andrej Šottník. Po dvojročnej oratoriánskej skúsenosti otca Juraja v Ríme a štyroch rokoch spoločného oratoriánskeho života spolu s otcom Andrejom sa rozhodli aj navonok prejavovať svoju oratoriánsku identitu kňazským oblečením. Oratoriáni nie sú rehoľníkmi, ale svetskými kňazmi bez rehoľných sľubov, ktorí žijú komunitným spôsobom života a snažia sa napĺňať charizmu a odkaz svojho otca svätého Filipa Neriho. Svoju oratoriánsku identitu, ktorá smeruje ku kánonickému ustanoveniu inštitútu pápežského práva, teda Kongregácie Oratória svätého Filipa Neriho, chcú prejavovať aj navonok kňazským oblečením inšpirovaným dobovými spôsobmi z čias svätého Filipa Neriho. Podľa oratoriánskych Konštitúcií „sa členovia Kongregácie na základe slobodnej vôle oddávajú kongregácii s úmyslom zostať v nej až do smrti. Tento spôsob sa odlišuje od života rehoľníkov, pretože svätý Filip radšej viedol svojich synov iným spôsobom a chcel, aby boli svetskými kňazmi. Kongregácia nasleduje prvotné kresťanské spoločenstvo v tom, že jej príznačná sila nespočíva v množstve jej členov, ale skôr vo vzájomnom poznaní – čím sa môže vzdať úcta známym tváram – a v ozajstnom pute lásky, ktorým ti, čo sú z rovnakej rodiny, môžu byť spojení prostredníctvom každodenných zvyklostí.“ (č. 10-11). Oratoriánske kňazské rúcho je znamením príslušnosti k jednej rodine, spoločného života a vzájomného puta Kristovej lásky. Je zároveň znamením ich pevného rozhodnutia zostať v spoločnej rodine Oratória na celý život v perspektíve budúceho kánonického ustanovenia Kongregácie Oratória svätého Filipa Neriho...
Modlitba zakladajúcich členov Komunity Oratória (podľa bl. J. H. Newmana):
Ó, môj drahý a svätý patrón Filip!
Hádžem sa do tvojho náručia a pre Ježišovu lásku, z lásky k tej láske, ktorá z teba urobila vyvoleného a svätého, ťa prosím, aby si sa prihováral za mňa, aby tak ako ťa On priviedol do neba, priviedol tam aj mňa. Vypros mi, o svätý Filip, taký podiel na úcte k nemu, aby tak, ako zišiel zázračne do tvojho srdca a spočinul v ňom v ohni lásky, odmenil aj nás darom zvláštnej a primeranej milosti.
Ó, svätý Filip, my nie sme hodní takého otca. Bolo by to zneuctením pre teba, keby si nám nedoprial byť nejako podobní tebe. Vypros nám milosť modlitby a rozjímania, aby mali moc pôsobiť na našu predstavivosť a aby sme sa zbavili roztržitostí, a vypros nám dar byť neúnavne v rozhovore s Bohom.
Ty si zakúsil súženia a ťažké časy tohto života. Ty si dobre vedel, že treba počítať s útokmi zlého, s výsmechom sveta a pokušeniami tela a krvi. Naučil si sa, aká slabá je ľudská prirodzenosť a aké zradné je ľudské srdce, a to ťa naplnilo toľkou nežnou sympatiou a súcitom, že ešte aj teraz sa tešíš nevýslovnej sláve a blaženosti. A ja viem, že mi môžeš venovať pozornosť. Spomeň si na mňa, ó môj drahý svätý Filip, spomeň si na mňa, aj keď ja na teba, ako sa zdá, zabúdam.
Vypros mi všetko, čo je nevyhnutné na to, aby som vytrval v Božej milosti a aby som dosiahol večnú spásu. Vypros mi prostredníctvom tvojho mocného orodovania silu potrebnú na to, aby som bojoval dobrý boj, aby som svedčil o mojom Bohu a o mojom náboženstve, uprostred hriešnikov; silu, aby som obstál, keby ma Satan chcel vysmiať alebo sa snažil ublížiť mi; silu, aby som prekonal seba samého, konal svoje povinnosti a tak mohol kráčať bez viny v deň súdu.
Nádoba Ducha Svätého, apoštol Ríma, svätec prvotných čias, oroduj za nás!
