“Svätec je liekom, pretože je protijedom. Práve preto je svätec často mučeníkom; je mylne pokladaný za jed, pretože je protijedom. Obyčajne objavujeme, že navracia svetu zdravie tým, že preháňa to, čo svet zanedbáva, čo rozhodne nebýva v každom veku to isté. Každá generácia však hľadá inštinktívne svojho svätca. A on nie je tým, čo ľudia chcú, ale skôr tým, čo ľudia potrebujú” (G. K. Chesterton, Tomáš Akvinský). Dvadsiate storočie sa na výzvu pápežov upína k tomistickej rozumovej teológii, pretože zanedbalo rozum. Keď hovoríme o aktuálnosti svätého Tomáša, hovoríme v prvom rade o súčasnej potrebe vrátiť sa k zdravému rozumu. “Bolo priam životnou silou tomistickej náuky, že rozumu možno dôverovať. A bolo priam životnou silou luteránskeho učenia, že rozum je úplne nespoľahlivý” (ibid.). “Sektári sedemnásteho a osemnásteho storočia boli v jadre spiatočníkmi a udržovali spiatočnícku legendu, že scholastik bol spiatočníkom” (ibid.).
Svedectvá na procese svätorečenia svätého Filipa Nériho dokazujú, že každý deň čítal Teologickú sumu svätého Tomáša Akvinského. V našom Oratóriu sme si na sviatok svätého Tomáša Akvinského, 28. januára, uctili jeho relikvie.
